 | Registrací získáte možnost přispívat, diskutovat, měnit vzhled... |
|
 |
Sociálne determinanty zdravia
|
je název článku Emila Gintera v časopise VESMÍR (12/2001). Ginter si všímá rozdílného vývoje některých parametrů charakteristických pro zdravotní stav obyvatelstva po rozdělení Československa. Zkoumá příčiny tohoto stavu a obsáhlý článek uzavírá "Na rozdelenie ČSFR sa môžeme pozerať ako na veľký historický experiment, pri ktorom ide o premenu totalitného systému na demokratický ústavný systém v dvoch geneticky blízkych spoločenstvách s rozdielnym sociálnym kapitálom. Odraz týchto premien na vývoj zdravotného stavu by si zaslúžil široko koncipovaný sociologicko-zdravotnícky výskum." Celý text následuje ...
Sociálne determinanty zdravia
(Rozdielny vývoj v Českej a Slovenskej republike)
Investícia do zdravia už nie je otázkou voľby, je to sociálny a ekonomický imperatív a investícia do ďalšieho rozvoja. Súčasní politici budú súdení podľa zdravia a prosperity ďalších generácií. Máme morálnu a sociálnu zodpovednosť nezlyhať. Voľne podľa The Verona Challenge, WHO
V posledných rokoch sa hromadia správy potvrdzujúce rozhodujúcu úlohu sociálnych faktorov z hľa-diska zdravia jedincov i celej populácie. Ide o rozsiahle dlhodobé, štatisticky excelentne spracované štúdie. Nekonfliktné rozdelenie Česko-Slovenska, ktoré sa týkalo 15 miliónov ľudí, poskytuje až nečakane preukazné údaje o vplyve socioekonomických faktorov na zdravie obyvateľstva. Počas existencie spoločného štátu boli v období 1970-1993 hodnoty strednej dĺžky života mužov v ČR i SR veľmi podobné, u žien dokonca takmer rovnaké. Po rozdelení ČSFR sa však situácia prekvapivo zmenila.
Rozdielny vývoj strednej dĺžky života mužov v západnej a východnej časti rozdelenej republiky vidno na obr. 1.
obr. 1. Vývoj strednej dĺžky života mužov pri narodení v období 1993-1999. Čiarkované krivky znázorňujú 95 % konfidenčný interval rozptylu údajov. Rozdiel smerníc lineárnych trendov v SR a ČR je vysoko preukazný (pSociálny gradient v SR a ČR
Zlé ekonomické a spoločenské pomery ovplyvňujú zdravie človeka po celý život. Najnižšia spoločenská vrstva je vystavená až dvojnásobnému riziku morbidity i mortality v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú na najvyšších miestach spoločenského rebríčka [2]. Medzi vrcholom a dnom spoločnosti existuje kontinuálny sociálny a zdravotný gradient. V období socializmu u nás nebol veľký, ale prechod na trhovú ekonomiku situáciu úplne zmenil. Nemám k dispozícii konkrétne čísla, ale zdá sa, že rozdelenie národného majetku bolo v ČR "spravodlivejšie" ako v SR. Na Slovensku na jednej strane vyrastajú vilové štvrte typu Beverly Hills a na druhej vznikajú hladové doliny. Za totality si ani najvyšší stranícki funkcionári nedovolili stavať také vily, ako niektorí naši novo-zbohatlíci a "demokratickí" politici. Opakom toho je vysoký nárast nezamestnanosti, pribúdajúci bezdomovci a úplne na dne sociálneho rebríčka sú rómske komunity. Výsledkom je nedostatočná výchova a vzdelanie, nárast kriminality, nízka kvalita bývania a problémy so zamestnaním. Takýto sociálny gradient v bývalom socialistickom tábore silnie smerom od západu na východ. Katastrofálne formy nadobudol v Ruskej federácii, kde sú aj jeho zdravotné dôsledky najvýraznejšie [1].
Stres
Dôsledkom nepriaznivých sociálnych podmienok je dlhodobá psychická záťaž - stres, ktorý aktivuje v mozgu rad biochemických reakcií vyvolávajúcich depresiu, úzkosť, beznádej a pod. Dlhodobý stres znižuje aktivitu imunitných systémov a zvyšuje riziko vzniku kardio-vaskulárnej morbidity a mortality. Pôsobenie stresu je pravdepodobne výraznejšie v SR v dôsledku dlhodobej politickej a ekonomickej nestability (napr. extrémne vysokej nezamestnanosti).
Včasné obdobie života
Súdiac podľa výrazne klesajúceho trendu novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti v SR i v ČR je starostlivosť o matku a dieťa na dobrej úrovni. Dlhodobá medzinárodná štúdia ELSPAC dokonca našla podstatne nižšiu prevalenciu fajčenia gravidných matiek v SR i ČR v porovnaní s Anglickom. Problematická je však starostlivosť o deti v rómskych komunitách.
Spoločenská izolácia
Nielen hmotný nedostatok, ale aj mnoho ďalších psychických a sociálnych problémov zvyšuje riziko zdravotných problémov skupiny chudobného obyvateľstva. Do sociálnej izolácie sa dostala v ČR i SR hlavne rómska minorita. Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľstva je v SR viac ako trojnásobne vyšší ako v ČR.
Pracovné podmienky
Zdravotný stav jedinca môže výrazne ovplyvniť aj pracovný stres, najmä ak človek nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti. Takýto stres výrazne pôsobil v totalitnej spoločnosti, kde o pracovnom zaradení nerozhodovali talent a kvalifikácia, ale stranícka príslušnosť. Návrat k demokracii tento druh stresu do značnej miery odstránil, ale nie v prípade ľudí, ktorí prišli o prácu. Skupina obyvateľov 10-15 rokov pred dôchodkom ťažko nachádza nové zamestnanie. Existenčná situácia ich nakoniec donúti prijať i menej kvalifikované miesto.
Nezamestnanosť
Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil v niektorých oblastiach ČR (najmä v severných Čechách a na severnej Morave) a takmer na celom Slovensku s výnimkou Bratislavy vysokú nezamestnanosť (na Slovensku dosahuje miestami až 30 %). V týchto oblastiach sa stáva nezamestnanosť závažným rizikovým faktorom chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Naše staršie údaje to potvrdzujú (obr. 4).
obr. 4. Signifikantný pokles strednej dĺžky života mužov v jednotlivých okresoch SR v závislosti od miery nezamestnanosti (pSpoločenská podpora
Spoločenská podpora bola v socialistickom systéme vyššia. Vznik spoločnosti s veľkými majetkovými rozdielmi zhoršil sociálne vzťahy a viedol okrem iného k zvýšeniu kriminality. V tejto oblasti je vývoj v SR a ČR podobný.
Závislosť od alkoholu, nikotínu a drog
Negatívny vplyv týchto látok na zdravotný stav človeka je nepochybný. V SR je tradične vysoká spotreba destilátov, často nekvalitných, resp. vyrábaných ilegálne. V ČR je veľmi vysoká spotreba piva. Spotreba vína je v oboch republikách podobná. Z hľadiska zdravotného stavu je zrejme najnebezpečnejšia pravidelná a vysoká konzumácia destilátov. Úmrtnosť na cirhózu pečene je v SR takmer dvojnásobne vyššia ako v ČR. Prevalencia fajčenia je v oboch krajinách podobná, najvyššia je u rómskej minority. Počet nakúpených cigariet je v súčasnosti vyšší v SR, ale v dôsledku pašovania nie sú oficiálne štatistické údaje úplne vierohodné. Drogová scéna je pravdepodobne v ČR následkom väčšieho kontaktu so Západom horšia ako v SR, s výnimkou Bratislavy.
Zloženie stravy
Podľa údajov z databázy FAOSTAT [3] bola v období 1993-1998 v SR signifikantne vyššia spotreba živočíšnych tukov a vajíčok a naopak nižšia spotreba mlieka, rastlinných olejov a dovážaného ovocia v porovnaní s ČR. Zásobovanie obyvateľov ČR ochrannými antioxidačne pôsobiacimi faktormi sa pravdepodobne preto v posledných rokoch zlepšilo viac ako v SR. Príčinou rozdielneho trendu je zrejme o niečo lepšia ekonomická situácia v ČR, v dôsledku čoho ľudia dávajú prednosť čerstvým a biologicky kvalitnejším potravinám. Je známe, že oxidačný stres, spôsobený nerovnováhou medzi (nízkym) príjmom antioxidantov a (vysokou) spotrebou cigariet a alkoholu (najmä destilátov) hrá významnú úlohu pri vzniku srdcovo-cievnych i nádorových ochorení.
Doprava
Za prospešné z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva sa pokladá obmedzenie individuálnej automobilovej prepravy a rozvoj hromadnej dopravy, podpora chodcov a bicyklistov. V tejto oblasti asi niet rozdielu medzi ČR a SR. V oboch krajinách sa nástupom trhovej ekonomiky počet osobných automobilov podstatne zvýšil a až v posledných rokoch sa kladie dôraz na rozšírenie peších zón.
Sociálny kapitál
Americký politológ a sociológ Robert Putnam zdôrazňuje význam sociálneho kapitálu pre kvalitu ľudského života a zdravia. Sociálny kapitál zahrňuje všetkých desať faktorov, ktorými sme sa zoberali, a zdôrazňuje pozitívny vplyv sociálnej solidarity medzi všetkými členmi multietnickej spoločnosti a naopak silný negatívny vplyv sociálnej izolácie. Sociál-ny kapitál je pravdepodobne v dôsledku vyššej kultúrnej úrovne, vzdelanosti a väčšej etnickej homogénnosti vyšší v ČR ako v SR. Je však zaujímavé, že rozdiely v zdravotnom stave sa prejavili iba u mužskej populácie. Rozdiely v strednej dĺžke života i v špecifickej úmrtnosti žien sú medzi ČR a SR minimálne. Podľa údajov z r. 2000 je rozdiel v dĺžke života žien v ČR a SR iba jeden rok. Ak uvážime, že takmer 20 % ženskej populácie Slovenska tvoria Maďarky a Rómky, ktorých dĺžka života je kratšia (odhaduje sa, že v prípade rómskych žien až o 17 rokov), zdravotný stav obyvateliek SR je prinajmenšom rovnaký, alebo dokonca lepší ako ženskej časti populácie ČR. Včasná úmrtnosť žien v SR na viacero ochorení (rakovinu celkovo, rakovinu pľúc a prsníka, z externých príčin a z dôvodu samovraždy) je nižšia ako v ČR.
Na rozdelenie ČSFR sa môžeme pozerať ako na veľký historický experiment, pri ktorom ide o premenu totalitného systému na demokratický ústavný systém v dvoch geneticky blízkych spoločenstvách s rozdielnym sociálnym kapitálom. Odraz týchto premien na vývoj zdravotného stavu by si zaslúžil široko koncipovaný sociologicko-zdravotnícky výskum.
Emil Ginter
RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave se zaoberá úlohou výživy a antioxidantov v prevencii chorôb a epidemiológiou. V auguste tohto roku (2001)oslávil v plnej sviežosti a dobrej pohode sedemdesiate narodeniny.
LITERATÚRA
Health for All, Data Base. WHO Regional Office for Europe, Copenhagen. Updated June 2001
Social Determinants of Health. The Solid Facts. Eds. Wilkinson R, Marmot M., WHO, Copenhagen, 1998 (www.who.dk/document/e59555.pdf)
FAOSTAT Nutrition Database, Food and Agriculture Organization, Rome. Updated June 2000
-  -
|
| |
|
|
